Morská voda k nám doputovala na kométach. Kométy zrejme hrali pri vzniku oceánov oveľa podstatnejšiu úlohu, ako sa dosiaľ predpokladalo. Nové merania Herschelovho vesmírneho observatória ukázali, že kométa Hartley 2, pochádzajúca z Kuiperovho pásu na sebe nesie vodu s rovnakým zložením, ako majú pozemské oceány. Toto zistenie by mohlo pomôcť vysvetliť, ako Zem skončila z troch štvrtín pokrytá vodou. Kuiperov pás je domovom ľadových a kamenných telies vrátane bývalej planéty Pluto, množstva ďalších drobných planétok a nespočetného množstva komét.

Podľa súčasných teórií Zem bola spočiatku veľmi horúca a aj suchá, pretože všetka voda sa z nej musela vypariť. Voda sa teda na Zem musela dostať až o niekoľko stoviek miliónov neskôr, a to prostredníctvom zrážok s kométami a asteroidmi. Dosiaľ sa však nepodarilo nájsť kométu, ktorá by niesla vodu podobnú morskej. Podarilo sa to až teraz Herschelovmu teleskopu.

Astronómovia pomocou Herschelovho teleskopu skúmali tenkú plynnú atmosféru obklopujúcu kométu Hartley 2. Táto atmosféra vzniká, keď sa kométa blíži k Slnku a zmrznutý materiál vnútri nej sa začne vyparovať. Rovnaké odparené plyny tvoria aj chvost kométy. Na Hartley 2 sa nachádza asi polovičné množstvo ťažkej vody ako na iných dosiaľ analyzovaných kométach. V ťažkej vode je jeden z dvoch atómov vodíka nahradený ťažkým izotopom vodíka – deutériom. Pomer množstva ťažkej vody a klasickej ľahkej vody je na tejto kométe rovnaký ako v pozemských moriach a oceánoch.

Zdá sa teda, že kométy a asteroidy pochádzajúce z Kuiperovho pásu mohli transportovať na Zem väčšinu vody. Zatiaľ však nie je jasné, ako sa tieto objekty k vode dostali. V počiatkoch zrejme bola solárna sústava plná komét a asteroidov a niektoré z nich sa zrazili so Zemou a tak na už ochladenej planéte mohli vzniknúť oceány.